Johann Korče – pekár a filantrop. Narodil sa v roku 1851 v Ľubľane. Ako siroty sa ho ujala pestúnska rodina, ktorá ho dala vyučiť sa pekárom. Po štúdiách odišiel na skusy do sveta a jeho kroky ho zaviedli až do Bratislavy. Tu sa zamestnal v pekárstve s predajňou na Vydrici. Johannovo stretnutie s vdovou po pôvodnom pekárovi bolo dôvodom, prečo tu Johann ostal. S vdovou sa oženil a mali spolu päť detí. Jeho pekárenské produkty sa stali vychýrené po celom Prešporku a po tzv. bajgle si k nemu chodili ľudia zo všetkých kútov mesta. Stal sa plnohodnotným členom Prešporského pekárskeho spoločenstva, ktorého bol predsedom dlhých dvadsať rokov. Spoločenstvo pravidelne finančne podporovalo mestský azyl pre opustené deti. Bol aj členom mestského zastupiteľstva a mestskej rady. V roku 1881 spolu s pekárom Rudolfom Schreinerom založil Prešporský pekársky v nemoci podporujúci a pohrebný spolok. Bol mu udelený rytiersky kríž Radu Františka Jozefa za celoživotné zásluhy. Zomrel 13. júla 1919 v Bratislave.
Hlavný mestský prešporský inžinier Antal (Anton) Sendlein sa narodil v roku 1841. Bol strýkom tanečníka a choreografa Rudolfa von Labana. Býval v meštiackom dome, ktorý stál na mieste súčasnej budovy Generálnej prokuratúry na Štúrovej ulici. Ulica bola výstavnou triedou vtedajšieho mesta, ktorú navrhol a vytýčil práve Sendlein. Zodpovedal za stabilitu mestských budov. Stojí aj za ďalšími projektami mesta, ako napríklad sieť vychádzkových ciest v Horskom parku alebo architektonickým návrhom priečelia sídla a skladu Spolku dobrovoľných hasičov. Zaujímavosťou je, že veliteľom hasičov bol v tom čase Antalov brat Ján. Zomrel v roku 1918.
Botanik a záhradník Jozef Mišák sa narodil 7. apríla 1866 v Hořicích do rodiny zanieteného záhradníka a ovocinára. Rovnako ako jeho otca, aj jeho nadchli stromy, rastliny a všetko spojené s flórou. Skúsenosti záhradníka zbieral v Nemecku. Neskôr sa dostal do služieb grófa Štefana Ambrózy-Migazziho, ktorý v roku 1892 zakladal vždyzelený park - Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch. Spolu s Ambrózym sa na budovaní od začiatku podieľal ako odborný záhradník aj Jozef Mišák. Spracovával a realizoval aj výsadbu zelene v Kochovej záhrade. Svoje záhradnícke skúsenosti publikoval v dennej tlači či odborných časopisoch. Zomrel 29. decembra 1939 v Bratislave.
Hasičský dôstojník a učiteľ telocviku hasičov Anton Szova sa narodil v roku 1877. Súkromným povolaním bol fotograf s vlastným ateliérom. Zomrel v roku 1927. Náhrobný kameň miesta jeho posledného odpočinku dodnes zdobí fotografický autoportrét.
Akademický maliar Gustáv Mallý je považovaný za priekopníka slovenského moderného maliarstva. Narodil sa 21. máj 1879 vo Viedni. Pôsobil aj ako pedagóg. Medzi jeho žiakov patril napríklad Ľudovít Fulla, Ferdinand Hložník či Mária Medvecká. Viac ako polstoročná maliarska činnosť tohto predstaviteľa slovenskej expresionistickej maľby zahŕňa diela od žánrových obrazov cez krajiny a zátišia až po portréty. Gustáv Mallý zomrel 3. august 1952 vo veku 73 rokov v Bratislave.
Klement Šilinger - významný slovenský architekt. Narodil sa 5. novembra 1887 v Sazenej. Zomrel 15. januára 1951 v Bratislave.
Rudolf Kratochvíl - český pedagóg, zbormajster, logopéd. Narodil sa 1. februára 1886 vo Viedni. Zomrel 13. februára 1950 v Bratislave.
Skladateľ, pedagóg a klavirista Štefan Németh-Šamorínsky sa narodil 29. septembra 1896 v Šamoríne. Hudbe sa venoval od šiestich rokov, hral na klavíri, husliach a organe. Na štúdiách hudby v Budapešti bol jeho pedagógom hry na klavír Béla Bartók. Stal sa učiteľom Mestskej hudobnej školy v Bratislave a pôsobil tiež ako organista v Dóme svätého Martina, ako profesor na Vysokej škole hudobnej v Budapešti, spolupracoval s Československým rozhlasom a od roku 1949 pôsobil ako profesor klavíra a komornej hry na VŠMU v Bratislave. Podľa jeho návrhov bolo v Bratislave a na Slovensku postavených okolo 30 organov. Bol starým otcom herečky Kamily Magálovej a herca Mariána Slováka. Zomrel 31. januára 1975 v Bratislave vo veku 78 rokov. Jeho meno nesie Základná umelecká škola v Šamoríne.
Štefan Polkoráb - slovenský maliar. Narodil sa 2. septembra 1896 v Pezinku. Zomrel 14. októbra 1951 v Bratislave.
Spevák, herec a režisér František Krištof Veselý. Spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Bol aj spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave. Narodil sa 12. apríla 1903 ako František Veselý v Skalici. Meno Krištof prijal až na prahu dospelosti, keď si ho nevlastný otec v Budapešti ako 17-ročného adoptoval. A v Budapešti rozbehol aj svoju spevácku kariéru. V roku 1931 podpísal zmluvu so Slovenským národným divadlom do operetného súboru. Režíroval niekoľko operiet a sám aj v operetách hral. Popri vystupovaní v maďarskom a slovenskom divadle hosťoval aj v českých divadlách. Účinkoval v jedenástich filmoch. Za svoju kariéru naspieval približne dvestopäťdesiat piesní. Bol superstar svojej doby, pretože nebol iba operetný spevák, ale aj popový. Medzi jeho najznámejšie hity patria Jaj, Zuzka, Zuzička, Skôr než odídeš, Ja som optimista, Čo sa mi môže stať, Biele margaréty, Len bez ženy, Nečakaj ma už nikdy, Rodný môj kraj, Dedinka v údolí, Prečo sa máme rozísť a mnohé ďalšie. Veľký elegán a bonviván sa osobitým interpretačným štýlom podieľal na vzniku slovenskej tanečnej piesne a jej zlatej éry. Zomrel 13. marca 1977 v Bratislave.
Hudobný skladateľ, pedagóg, publicista a organizátor hudobného života Alexander Moyzes sa narodil 4. september 1906 v Kláštore pod Znievom. Bol synom hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa. Na svojom konte má nespočetné množstvo hudobných diel. Napísal 12 symfónií, kantáty, skladby pre sólový nástroj a orchester, upravoval ľudové piesne a bol jedným zo zakladateľov SĽUK-u, pre ktorý vytvoril mnohé diela. Bol profesorom teoretických predmetov a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (Štátne konzervatórium), zároveň bol aj vedúci hudobného odboru Československého rozhlasu v Bratislave. Bol profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, z toho v rokoch 1966 – 1971 pôsobil ako rektor. Medzi jeho žiakov patril napríklad Igor Bázlik, Braňo Hronec, Vašo Patejdl, či Peter Breiner. Zomrel 20. novembra 1984 v Bratislave.
Neurochirurg Jozef Žucha sa narodil v roku 1909. Počas svojej kariéry na oddelení nervovej chirurgie v Bratislave sa zaslúžil o značný pokrok pri liečbe neuralgie trojklaného nervu. V roku 1941 založil oddelenie detskej chirurgie v Bratislave. V 50. rokoch 20. storočia bol pre svoje názory perzekvovaný. Zomrel v roku 1964.
Prozaik, esejista a publicista Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913 v Drienovom (okr. Považská Bystrica). Pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny a francúzštiny na gymnáziu v Žiline a Martine. Po skončení vojny (počas SNP bol partizánom) pracoval ako redaktor vo viacerých denníkoch. Politiku KSČ najskôr vo svojich dielach podporoval, no vydaním knihy Démon súhlasu (1956) navždy zvrátil svoj osud spisovateľa. Jeho nekompromisná kritika režimu, „stalinizmu“, burcovanie a silné protistranícke emócie počas okupácie v ´68 ho na nasledujúcich dvadsať rokov vyradili zo spoločenského života. V roku 1971 bol vyňatý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Bol signatárom Charty 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.
Akademický maliar, grafik a ilustrátor Ernest Zmeták sa narodil 12. januára 1919 v Nových Zámkoch. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života. Je autorom tympanónu (trojuholníková plocha nad priečelím budovy) Primaciálneho paláca v Bratislave. Pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na Vysokej škole výtvarných umení. Inšpirovala ho predovšetkým slovenská ľudová kultúra. Absolvoval množstvo študijných ciest do zahraničia, no nepodľahol žiadnym trendom, pretože od samého začiatku si formoval vlastný výtvarný program. Jeho životnou láskou a stálou umeleckou inšpiráciou sa mu stalo Taliansko. Jeho diela boli a sú súčasťou významných galérií na Slovensku a v zahraničí, ale aj v súkromných zbierkach. Rodnému mestu Nové Zámky venoval svoju umeleckú zbierku v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, ktorá je sprístupnená v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Zomrel 13. mája 2004 v Bratislave.
Divadelný a filmový herec, pedagóg, režisér Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1936 v Trnave. Počas štúdia na VŠMU sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou, herečkou Božidarou Turzonovovou. Tridsať rokov bol členom Slovenského národného divadla. Kvôli zdravotným problémom so srdcom sa v roku 1991 rozhodol z divadla odísť. No srdce ho napokon predsa len zradilo a nesmrteľný Móric Beňovský zomrel 2. augusta 2013.
Ernest Valko - právnik a politik. Bol prvým a súčasne posledným predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Patril medzi popredných odborníkov na ústavné právo. Narodil sa 10. augusta 1953 v Spišskej Novej Vsi. 8. novembra 2010 bol zavraždený vo svojom dome v Limbachu.
Milan Ftáčnik - vysokoškolský pedagóg a politik, niekdajší minister školstva, starosta mestskej časti Petržalka a primátor Bratislavy - sa narodil 30. októbra 1956 v Bratislave. Zomrel 14. mája 2021.
