Cieľom je, aby bol naplnený zákon a Bratislava mohla v budúcom roku vyberať miestny poplatok za rozvoj. Návrh na zmenu štatútu hlavného mesta spočíva v prerozdelení vybraných financií z poplatku za rozvoj v pomere 68 % pre danú mestskú časť, kde sa výstavba bude realizovať a 32 % pre hlavné mesto. Zároveň sa tak mestské časti stanú správcami tohto poplatku.
Kým takýto návrh na zmenu štatútu ružinovskí poslanci podporili, s návrhom všeobecného nariadenia o poplatku za rozvoj z dielne hlavného mesta takmer jednohlasne nesúhlasili. Tento návrh totiž stanovil síce maximálnu výšku poplatku za rozvoj na území celej Bratislava teda 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, no jeho správcom by bolo hlavné mesto.
Zákon, ktorý umožňuje obciam zaviesť na svojom území poplatok za rozvoj, vstúpi do platnosti od 1. novembra 2016. Zákon jasne definuje, načo musia byť takto vyzbierané peniaze použité. Nato, aby mohla obec zaviesť poplatok za rozvoj, musí prijať všeobecne záväzné nariadenie, kde zadefinuje okrem iného aj jeho výšku. Konečné slovo v prípade VZN, ako aj prípadnej zmeny štatútu Bratislavy budú mať mestskí poslanci. „Snahou starostov mestských častí v Bratislave, viacerých mestských poslancov, a ako ukázalo dnešné zastupiteľstvo, aj ružinovských miestnych poslancov je, aby sme dali poplatku za rozvoj právny rámec. Verím, že potrebné dokumenty vrátane zmeny štatútu hlavného mesta, budú nakoniec schválené a prinesú peniaze pre rozvoj Bratislavy,“ uzavrel starosta Ružinova Dušan Pekár.
