Od 1. marca tak mestská časť vyberá miestny poplatok za rozvoj v maximálnej výške, akú umožňuje zákon a č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. Sadzba poplatku za každý, aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy stavby bude 35 eur. Rovnakú sadzbu tak majú stavby na bývanie, ako i na pôdohospodársku produkciu, priemyselné, administratívne či ostatné stavby. To, ktorých stavieb sa miestny poplatok za rozvoj netýka stanovuje zákon. Ide napríklad o stavby slúžiace na sociálne bývanie, športové účely, sociálne služby či vstavané garáže a parkovacie státia v rámci existujúcej stavby a iné. Takisto sa povinnosť platiť poplatok netýka údržby, rekonštrukcie či modernizácie stavieb, pri ktorých sa nemení ich podlahová plocha ako i drobných stavieb, nadstavieb a prístavieb s výmerou podlahovej plochy do 25 metrov štvorcových.
Použitie výnosov z vyberania miestneho poplatku za rozvoj striktne definuje zákon. Použije sa na úhradu kapitálových výdavkov napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkovacích plôch, parkov či zariadení starostlivosti o deti. V zmysle novelizovaného Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy sa výnosy z miestneho poplatku za rozvoj rozdelia medzi mesto a mestskú časť v pomere 68:32, v prospech mestskej časti.
