Cieľom autorov bolo vytvoriť čo „najčistejšiu" architektúru v kontakte s okolitým prostredím. Florent Albinet a Elise Morin vytvorili plávajúcu chalupu ako útočisko, ktoré poskytuje priestor na myšlienky a únik pred realitou.
Polopriehľadný Walden Raft je medzipriestorom permanentnej interakcie medzi exteriérom a interiérom. Objekt je v pohybe, obklopený nestálou tekutinou. Je to „ne-priestor" v neustálej dynamike, ktorý nám vďaka čiastočnej priesvitnosti dovoľuje byť súčasťou prírody a nie v jej opozícii.
Diváci sa môžu stať účastníkmi a zažiť si pocity „odhalenia" a splynutia s okolím, vidieť priestor z inej perspektívy. V chalupe je kormidlo, ktoré môže ovládať ktokoľvek a stať sa súčasťou umeleckého diela, kolektívneho zážitku. Zapojenie návštevníka len umocňuje základný odkaz Thoreauovej práce: „neľudské prostredie vystupuje ako samostatný prvok, nie len ako rámec pre ľudský zážitok".
Florent Albinet (1983), francúzsky umelec sa vo svojej práci venuje najmä scénografii, mikroarchitektúre, urbanizmu a objektom. Morský či vodný element vníma ako nové pole skúmania vo svojej tvorbe, je súčasťou terra incognita – neznámeho, ktoré spytuje, pohlcuje a nakoniec odhaľuje divákovi prostredie, ktoré sa môže skúmať prostredníctvom rôznych zážitkov. Jeho práca tak spája pocit zo zážitku cestovania a dobrodružstiev umocnených prítomnosťou operujúcej mechaniky.
Elise Morin (1978) oslnila návštevníkov Bielej noci 2014 v Košiciach monumentálnou inštaláciou Waste Landscape a tohto roku sa na Slovensko vracia opäť. Vo svojej práci vytvára videá a inštalácie, v ktorých reaguje na vyvíjajúcu sa formu súčasnej krajiny. Vzťah medzi miestom a spôsobom kreovania je prirodzenou súčasťou jej tvorby. Prináša so sebou reflexiu nad vzťahom medzi umením pre umelecky nevzdelaných divákov a rolou estetiky pri porozumení a vyhodnotení praktík a priestorov. Širší poetický rozmer je založený na práci so vzorom, časom a svetlom.
